Zamilovať sa do Prosecca nie je až také náročné. Hlavne, ak je také dobré, ako to od Davida Tognona. Ja som ho prvýkrát ochutnala pred rokmi v talianskom Lido di Jesolo. Na osudovej dovolenke - kde som sa definitívne zamilovala do Prosecca, aj do jeho výrobcu. Toto biele šumivé víno si ukradlo moje srdce a už ho nepustilo. No to som ešte nevedela, aký vášnivý príbeh z toho bude. Na začiatku som si myslela, že to bude iba o víne, no až neskôr sa ukázalo, že láska k Proseccu má viacero tvárí. Proseccoland Ako prvé prišlo na rad Valdobbiadene, miesto, kde sa Prosecco vyrába už od 16. storočia. David zavelil, že ak chcem Prosecco predávať, musím mu naozaj rozumieť. A tak ma vzal na víkend do Valdobbiadene, aby mi ukázal miesto, kde a ako sa toto víno vyrába. Toto miesto je také čarovné, že sa vám nebude chcieť ísť domov. Mala som pocit, že ma vzal do raja! Prvýkrát som toto čarovné miesto uvidela v októbri. Nádherné svahy Valdobbiadene pokryté nekonečnými vinicami žiariacimi všetkými odtieňmi zlatej. Poviem vám, ešte dnes mi behajú po tele zimomriavky, keď si na to spomeniem. Myslím si, že môj David to cítil úplne rovnako, keď vymýšľal názvy pre svoje vína, lebo aj prvé Prosecco z jeho vinice nazval Goldnote, teda zlaté tóny Valdobbiadene. Láska začala silnieť a ja som si uvedomila, že Prosecco nie sú iba lahodné bublinky v pohári, ale príbeh vášne, ktorý trvá už po mnoho stáročí. Presne tu, na úpätí Dolomitov, kde sa mieša studený horský vzduch s teplým prímorským vetrom, vznikli priaznivé klimatické podmienky na pestovanie "zlatej" odrody Gléra, z ktorej sa Prosecco vyrába. Dokonca aj ľudia žijúci v tejto oblasti sú akoby zo zlata - veľmi prajní a pracovití. Zároveň sú však aj veľmi tvrdí, zocelení ťažkou prácou v kopcoch. Pestovať totiž víno v strmých svahoch Valdobbiadene naozaj nie je nič pre slabé povahy. Tu vám nepomôže nič - ani traktor, ani žiadna iná mechanika. Do svahov treba ísť pekne po svojich. Pracovať treba poctivo - tak ako pred stáročiami - vlastnými rukami, v každom počasí, bez ohľadu na dážď a zimu. Vinice si vyžadujú starostlivosť vinára takmer po celý rok. Láska ide cez žalúdok Prosecco bolo výborné, kraj naozaj krásny a ľudia veľmi priateľskí. Ale čo spravilo z môjho príbehu správnu Love Story? Bolo to jedlo. Poviem vám, nie nadarmo sa hovorí, že láska ide cez žalúdok. Taliansko je gastronomická veľmoc a dovolím si tvrdiť, že ich kuchyňa je neprekonateľná. Pravdepodobne vám už je asi jasné, že milujem dobré jedlo a veľmi rada skúšam nové veci. Ale Taliansko zatiaľ neprekonalo nič. Nielen preto, že to tak reportujú moje chuťové poháriky, ale aj preto, že talianska kuchyňa je zastúpená všade na svete. No a to, že Taliani vedia čo robia, je naozaj vidno. Nejde len o to, čo vám naukladajú na tanier. Ale najmä o to, čo všetko vám o jedle dokážu porozprávať. To, ako dokážu jedlo kombinovať a s láskou a vášňou ho dokážu pripravovať, servírovať a jesť. A tak, ako to robia s jedlom, robia to aj s vínom. Vedú o ňom dlhotrvajúce diskusie, láskajú sa s ním a hľadajú preň tie najlepšie kombinácie. Nie je to len nápoj, ktorý opantá myseľ po ťažkom dni. Je to predovšetkým balzam na dušu, umelecké dielo, ktoré treba pochopiť a precítiť. Taliani ma naučili, že každá fľaša vína skrýva príbeh o vinárovi, o jeho hrozne a najmä o mieste, kde sa víno vyrába. Ale buďte opatrní, lebo niektoré príbehy vám môžu ukradnúť srdce. Tak ako sa to stalo mne s Proseccom Tognon, ktoré mi ukázalo nielen lásku k Valdobbiadene a miestnym ľuďom, ale aj lásku k jedlu, lásku k životu a v neposlednom rade aj lásku k môjmu Davidovi. #prosecco #winelover #Valdobbiadene